Radio Radosť

V súčasnosti je priemerný človek čoraz viac – alebo, lepšie povedané, neprestajne – bombardovaný najrozličnejšími informáciami prostredníctvom rôznych masovokomunikačných prostriedkov, medzi ktoré patria televízia, rádio, noviny, časopisy a dnes najpopulárnejší internet. Niektorí odborníci na médiá do tejto oblasti zaraďujú aj hudbu. Všetko, čím sa šíria a vysielajú informácie akéhokoľvek druhu, sa považuje za masovokomunikačné prostriedky. Ako úvod do problematiky a na objasnenie toho, aké ohrozujúce môžu byť médiá pre kresťana, zovšeobecníme základné vplyvy, s ktorými sa denne stretávame a ktoré môžu brániť obnove našej mysle, aby bola podobná Kristovej. Keďže sa v modernej dobe technika rapídne zdokonaľuje, neodlučiteľne so sebou vlečie aj človeka do čias, keď sa komunikácia medzi ľuďmi redukuje na písané slovo prostredníctvom sociálnych internetových sietí, ako sú Facebook či Twitter. „Relax je najlepší pred telkou alebo YouTube-om, kamarátstva sa najlepšie upevňujú pri dobrom filme.“ Žiaľ, už žijeme v dobe, keď nielen medziľudské vzťahy sú neosobné, ale aj zrkadlo vnímania vlastnej identity sa čoraz viac deformuje – o spoločenských normách ani nehovoriac. Človek je 24 hodín denne kráčajúcim prijímačom informácií. Mnohé zmeny v spoločnosti sú zapríčinené médiami, ktoré každému prijímateľovi správ či iných obsahov skresľujú vnímanie a chápanie reality, najčastejšie podľa toho, ako to vyhovuje politickému systému v danom štáte alebo podľa toho, čo prináša najväčší zisk. Z pohľadu novinára by informácia mala byť objektívnym vyjadrením reality. Z pohľadu vlastníkov televízie, novín či rádia je však informácia produktom. To znamená, že sa informuje o tom, čo sa predpokladá, že bude najzaujímavejšie pre publikum – a to je najčastejšie úzko späté s emóciami. Dokázané je, že informácie, ktoré vyvolávajú emotívny zážitok u diváka alebo poslucháča, sú najsledovanejšie. Preto si každý môže všimnúť, že správy sú prevažne negatívneho charakteru: automobilové nehody, krádeže, vojny, úmrtia, nepokoje, protesty a podobne. Jednoducho sa predáva to, čo sa najviac kupuje. Všetko, čo prijímame – informácia, správa, reklama, videozáznam – formuje naše vnímanie sveta a samých seba v ňom. Masovokomunikačné prostriedky sú, možno bez rozmýšľania povedať, najsilnejším nástrojom nepriateľa kresťanov. Existuje nespočetné množstvo štúdií o spôsoboch manipulácie médiami. Ako sme spomenuli, médiá publikujú informácie, ktoré sú podľa niekoho dôležitejšie a menej dôležité, čím sa formuje verejná mienka – stav masového vnímania a chápania reality. Podľa Božieho slova by sa kresťan nemal riadiť okolnosťami ani tým, čo je vo svete, ale vierou. A práve my sme tí, ktorí rozhodujú – v rukách držíme diaľkový ovládač.

Anna Širková

V minulosti bol okultizmus často v úzadí a verejnosť o ňom nemala dostatok poznatkov. Bolo to z dôvodu, že ľudia, ktorí mali v tejto oblasti vedomosti, využívali ich pre svoje sebecké ciele.

Koncom 20. storočia môžeme spozorovať veľkú zmenu v tejto oblasti, keď sa okultizmus začal objavovať vo verejnosti. Začali sa vydávať knihy s touto tematikou, vo filmoch a televízii sa okultizmus začal prezentovať ako niečo normálne, každodenné, ako aj niečo nové a zaujímavé alebo „exotické“. Spiritistické tabule, ako aj iné okultné pomôcky sa začali predávať ako hračky pre deti, a to s cieľom, aby ich verejnosť prijala ako niečo normálne a bezpečné.

5. Mojžišova 18:10 – „Nenájde sa u teba nikto taký, kto by viedol svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň, ani veštec, ani planetár, ani zaklínač, ani čarodejník, ani bosorák, ani ten, kto sa dopytuje vešteckého ducha, ani vedomec alebo taký, ktorý by sa pýtal mŕtvych. Lebo ohavnosťou je Hospodinovi každý, kto to robí.“

Je jasné, že všetky tieto spomenuté veci nie sú od Boha, ale sú démonické. Niekto môže povedať: veď je to len hra, ja tomu ani neverím – čítanie horoskopu, tarotových kariet, čítanie z dlane alebo z kávy, rôzne figúrky a predmety na ochranu a podobné. Praktikujem jogu a meditáciu pre osobné zdravie, čo je na tom zlé? Za všetkými ideami a praktikami, ktoré nie sú Božie, stojí nejaký duch. Svet hovorí, že joga je iba cvičenie pre telo, a to preto, lebo sa pozerajú iba na to, čo telesné oči vidia. Je potrebné si uvedomiť, že Slovo Božie jasne hovorí, že naše skutky poukazujú na to, čomu veríme. (Jakub 2:14-26)

Je pravda, že existuje mnoho ľudí v okultizme, ktorí klamú a snažia sa týmto spôsobom zarobiť peniaze. Ale sú aj takí, ktorí vošli hlbšie do duchovnej oblasti a nevedomky spolupracujú s nepriateľom, lebo Slovo Božie jasne hovorí, že sa nepriateľ pretvaruje na anjela svetla (2. Korinťanom 11:14). Toto pretvarovanie môžeme vidieť v tom, že existuje takzvaná biela a čierna mágia. A práve to ľudí mýli, lebo sa zdá, akoby biela mágia mala niečo spoločné s Bohom. To nie je pravda. Je to iba nepriateľov pokus, ako sa skryť a pretvarovať sa na „anjela svetla“.

V dnešnej dobe sa objavujú ľudia, ktorí sa zaoberajú „uzdravovaním“, často známym pod menom bioenergia, reiki a podobné. To nemá nič spoločné s naším Bohom, ale môže to byť mätúce. Môže sa stať, že niekto je dočasne uzdravený alebo sa bolesť trochu utíši, a preto si ľudia často myslia, že to Boh urobil. Keď nazrieme do Slova, vidíme nasledovné – Matúš 24:24 – „Povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú dávať veľké znamenia a robiť zázraky, takže by zviedli do bludu, keby to bolo možné, aj vyvolených.“ Z toho logicky vyplýva, že nie všetko, čo je duchovné alebo nadprirodzené, je od Boha.

Predsa veríme v uzdravenie. Slovo Božie o tom jasne hovorí – Marek 16:18 – „Na chorých budú vzkladať ruky a budú sa mať dobre.“ Je potrebné byť obozretný v týchto oblastiach, lebo sú aj okultisti, ktorí sa modlia za uzdravenie v mene Ježišovom s krížom na stene. Ale otázka znie: ktorému Ježišovi sa modlia? Je to Ježiš Kristus, Syn Boží, ktorý zomrel za naše hriechy na kríži a volá všetkých k pokániu? Alebo je to nejaký iný „Ježiš“, ktorý nič nevyžaduje a dovoľuje žiť v hriechu, pred ktorým apoštol Pavol jasne varoval Korinťanov (2. Korinťanom 11:4). Preto je veľmi dôležité byť si istý, že osoba, ktorá sa modlí za uzdravenie, je znovuzrodené dieťa Božie, ktoré žije čistý a svätý život a prináša ovocie Ducha. Ježiš jasne povedal: „Strom sa pozná po ovocí.“ (Matúš 12:33; Galatským 5:22-23)

Cirkev sa nachádza v dobe, keď sa okultizmus snaží infiltrovať do cirkvi. Jasne to môžeme vidieť už podľa názvu niektorých kníh, kde sa spájajú praktiky východných náboženstiev s cieľom dosiahnuť vyšší duchovný stupeň. Možno si niekto myslí: ale veď som úprimný, chcem len Boha, keď si pýtam chlieb, nedá mi kameň. Je zaujímavé si všimnúť, že v Slove Božom neexistuje verš, ktorý by podporil to, že ak je niekto úprimný, je špeciálne chránený. Naopak, buďme triezvi, bdelí, skúšajme duchov (1. Petrov 5:8; Efezanom 5:6; Kolosanom 2:8; 1. Ján 4:1; Efezanom 6:11; 1. Tesalonickým 5:21).

Dary Ducha sú dané cirkvi, aby nimi mohla slúžiť, a práve preto nie je potrebné hľadať vonku nejakú inú „duchovnú“ alternatívu. Možno sa všetko toto môže zdať príliš komplikované, že každému z nás je potrebné mnoho času, aby všetko naštudoval. Existuje však kratšia a lepšia cesta – držať sa Pána. Tiež poznať Slovo, aby sme vedeli, čo nám On ponúka a čo v Ňom máme.

3. Mojžišova 19:31 – „Neobrátite sa k veštcom, vyvolávajúcim duchov, ani sa nepýtajte vedomcov, aby ste sa nimi nezanečisťovali. Ja som Hospodin, váš Boh.“

Vladimír Struhár

Cirkev získava na hodnote a dôveryhodnosti, keď ľud srdcom verí, ústami vyznáva a skutkami potvrdzuje.

„A najvyšší kňaz sa pýtal Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. A Ježiš mu odpovedal: Ja som verejne hovoril svetu; vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa zo všadiaľ schádzajú Židia, a skryte som nehovoril nič. Čo sa ma pýtaš? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril. Vidz, tí vedia, čo som povedal. A keď to riekol, jeden zo služobníkov, stojac tam, dal Ježišovi úder a povedal: Či tak odpovedáš najvyššiemu kňazovi?“

Ježiš mu odpovedal: Ak som zle hovoril, dosvedč, čo bolo na mojej reči zlé; ale ak dobre, prečo ma biješ?” Ján 18:19

Pred činom ukrižovania bol Pán Ježiš privedený pred najvyššieho kňaza Annáša, ktorý sa ho pýtal na jeho učeníkov a učenie. Čítaním evanjelií, ktoré opisujú tento dej a ukrižovanie, si všimneme, že Pán Ježiš viac mlčal, než odpovedal na klamlivé obžaloby falošných svedkov. Preto upriamme pozornosť na otázky, na ktoré Pán Ježiš odpovedal. Na otázku najvyššieho kňaza o jeho učení Pán Ježiš odpovedá, že vždy hovoril svetu verejne, na verejných miestach, ako sú synagógy a chrámy. Pripomína, že sú to miesta, kde sa zo všadiaľ schádzajú Židia, a že skryte alebo tajne nehovoril nič. Ako potvrdenie predkladá Annášovi, aby sa opýtal tých, ktorí počuli učenie Pána Ježiša, čo im hovoril, a s istotou vysvetľuje, že tí, ktorí počuli jeho učenie, vedia, čo povedal.

V tom jeden zo služobníkov, ktorý tam stál a počúval rozhovor Pána Ježiša a Annáša, udrel Pána Ježiša a povedal: „Či tak odpovedáš najvyššiemu kňazovi?” Ježiš mu odpovedal: „Ak som zle hovoril, dosvedč, čo bolo na mojej reči zlé.”

Keď si všimneme, Pán Ježiš odhodlane stojí za svojím učením a nemá obavy ani strach dať vyšetriť tých, ktorí počuli učenie, aby potvrdili, či je tomu tak. Dôvod, prečo je Pán Ježiš taký presvedčený, je ten, že On všetko, čo hovoril, skutkami potvrdil. Tak učil, ako žil, a tak žil, ako učil. Je jedno, či pozrieme na skutky a overíme, či sa slová zhodujú s tým, čo Ježiš robil, alebo prečítame slová a preskúmame skutky, či Ježiš koná tak, ako hovorí. Jeho skutky a slová boli založené na tom istom základe, ktorým je SLOVO. Slovo, o ktorom píše ev. Ján 1:1–5; slovo, skrze ktoré všetko povstalo, v ktorom je život a ktoré je svetlom ľuďom, ktoré svieti v tme a tma ho nemôže zadržať.

Obálka časopisu Manna je farebný odtlačok tzv. ofsetová tlač. Každý farebný odtlačok v ofsetovej tlači je zostavený z miliónov malých bodiek v CMYK farbách, čiže Cyan, Magenta, Yellow a Key. Ak by ste si obálku pozreli pod lupou, videli by ste toto, avšak vo farbe:

Čiže štyri (CMYK) spomínané farby, ktoré sú zmiešané tak, aby sa dosiahol žiadaný odtieň. Akýkoľvek odtieň farby si predstavíte, dostanete ho miešaním týchto štyroch farieb. Aby fotka bola prehľadná a jasná, každá z týchto bodiek musí byť na svojom mieste. Ak by sa hociktorá z týchto štyroch farieb posunula o milimeter v hociktorom smere, vznikol by nejasný obraz. Takže milióny bodiek, položené na správne miesto, nám poskytnú takú peknú obálku.

Život Pána Ježiša je obraz. Obraz, ktorý je zostavený z tisícov slov a skutkov, a je úplne jasný, pretože slová a skutky sú v súlade. Tak učil, ako žil, a tak žil, ako učil.

V evanjeliách máme zapísané prípady, kde sa farizeji a zákonníci zišli okolo Ježiša a pokúšali ho s cieľom, aby ho chytili v reči a aby našli čo len jedno slovo, ktoré by bolo v protiklade s jeho učením a skutkami. Trvali na tom, pretože nechápali, že je to nemožné. Prorok Izaiáš o tom vopred prorokoval (Izaiáš 53:9): „Nespáchal nijakej neprávosti, ani lsti nebolo nikdy v jeho ústach.”

V ev. Jána v 10. kapitole máme zapísaný dej, v ktorom sa Ježiš našiel medzi ľuďmi, ktorým vysvetľoval, že On je Kristus. V tomto prípade v 37. a 38. verši Pán Ježiš hovorí: Ak nečiním skutkov svojho Otca, neverte mi; ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom. Pán Ježiš ponúkol možnosť, aby sme mu neverili, ak by sme zistili, že jedno učí a druhé robí. Ako keby nám povedal: Skúmajte, či učím pravdu; ak nie, neverte mi. Pretože všetko, čo učil, potvrdzoval aj skutkami. Jeho myseľ, reč a skutky boli v úplnom súlade.

Aký má toto pre nás význam? Prirodzenosť človeka nám je celkom známa. Každý pozná sám seba. Sme si vedomí, že človek je v stave myslieť na jedno, rozprávať druhé a urobiť tretie. Toto je ten najťažší prípad. Trochu „ľahší”, ale nie ospravedlniteľný prípad je ten, keď rozprávame o niečom, ale v mysliach už vieme, že vykonáme inak. Je to hriech nazvaný klam, ktorý nepriamo škodí najviac nám samým. Človek v prípade takého postoja degraduje sám seba. Priatelia a blízki mu dôverujú minimálne alebo vôbec. Jeho slová a skutky najčastejšie nemajú žiadnu cenu, lebo sú nespoľahlivé.

Je normálne, že človek robí chyby. Plánuje jedno, ale z určitých dôvodov to dopadne inak. No predsa, naším cieľom je hovoriť a žiť pravdu, o čom nás Boh výrazne učí. A preto sa snažme, aby naše skutky a slová boli v súlade, podobne ako slová a skutky Pána Ježiša. Aby naše životy boli tým jasným obrazom znovuzrodeného človeka. Obrazom človeka, čiže život je zmenený samým Bohom. Aby naše životy boli svetlom v tme pre ľudí, ktorí hľadajú pravdu, Boha.

Ako to Jakub zapísal: „A predovšetkým, moji bratia, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prísahou. Ale nech je vaše áno áno a vaše nie nie, aby ste nepadli pod súd.” Jakub 5:12

Tiež list Kolosanom 3:17: „A všetko, čokoľvek robíte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša, ďakujúc Bohu a Otcovi skrze neho .”

Jednou príležitosťou Boh povedal o národe izraelskom, že sú ako ľud, ktorý je mu perami blízky, ale srdcom ďaleký. Ústami ho slávili, uctievali, ale v srdci žili život pre seba. Cirkev získava na hodnote a dôveryhodnosti, keď ľud srdcom verí, ústami vyznáva a skutkami potvrdzuje.

Martin Širka ml.

Včera v noci sme to zažívali vo veľkej miere. Hrmelo, blýskalo sa, fúkal silný vietor, kým sme boli v očakávaní, že spadne potrebný dážď. Kým nám blesky osvecovali celý dom a hromy akoby pohýbali oknami, spadli len dve-tri kvapky. Tento obraz mi niečo hovoril. Tento svet potrebuje dážď. Potrebuje dážď, ktorý občerství srdcia, domy, rodiny, životy. Je v napätom očakávaní, že príde dlhoočakávaný dážď, ktorý zavlaží suché oblasti v ich životoch. Niekedy, namiesto toho, aby sme im sprostredkovali dážď, správame sa ako blesky a hromy – osvetľujeme im domy a pohýname oknami. Zviditeľnili sme sa, máme tituly, máme postavenie, blýskame naďaleko. Počuť o nás, hovoríme, čo sme urobili, čo budeme robiť, čo máme – hrmí to. Blesky a hromy sú chaotický a nepredvídateľný jav. Jav, ktorý často odpudzuje, vzbudzuje strach a pocit nepríjemnosti. Sú iba krátkodobým výsledkom elektrického náboja, ktorý však často spôsobí škodu na zemi. Chvála, že nikto nie je ako my, iba odpudzuje. Je to znepokojujúci úkaz. Také svetlo iba vzbudzuje pocit nepríjemnosti. Tituly a postavenie sú iba krátkodobé javy. Začína to u nás a tiež u nás končí. Vtedy pôsobíme ako elektrický náboj, ktorý môže priniesť strach a škodu na zemi. Vie byť smrteľne nebezpečný. A pritom spadnú dve-tri kvapky dažďa, ktoré neprinesú potrebný výsledok. Pred bleskom a hromom sa ľudia chcú ochrániť. Nechcú byť nimi zasiahnutí a preto existuje mnoho rád, ako sa proti nim chrániť. Blesky a hromy sa násilne vnucujú, kým dážď všetci očakávajú. Ľudia ho očakávajú na poli, na svojich trávnikoch, v záhradách, na dvoroch. Vedia, že prinesie vzklíčenie semena, rozkvitnutie suchého kvetu, obnoví vyprahnutú zem, zavlaží vyschnutú trávu, občerství uschnutý vzduch. Vedia, že dážď oživí odumreté vzťahy, prinesie vzklíčenie semena lásky, obnoví ich suché srdcia a kosti, zavlaží vyprahnuté rodiny, prinesie život do domov, občerství suché ovzdušie, v ktorom žijú. Očakávajú dážď, no často to končí ničivou silou, akou sú blesky a hromy. Blesky a hromy bijú, udierajú, priraďujeme im výrazy ako rachot, praskot, buchot, treskot. Dážď zavlažuje, obnovuje, osviežuje, regeneruje. Je jedno príslovie, ktoré hovorí: „Žil si krátko ako blesk, ktorý sa zablyskne a zmizne.“ Včerajší blesk a hrom nám nepriniesli úžitok. Nebudeme si na tieto javy dlho spomínať. Dnes predavač, keď som vošla do obchodu, povedal: „Chcem, aby pršalo. “ Aká narážka na moje dnešné myšlienky! Ľudia sú opäť v napätom očakávaní živého dažďa...

Anna Pintír

Prechádzam cez skúšku – neraz vyslovená konštatácia. Mám ťažké obdobie, ale môj Boh ma vidí – časté vyslovenie sebaľútosti. Prečo práve ja? – otázka bezmocnosti. Nezriedka premrháme dni, mesiace, roky v sebaľutovaní. Nezriedka si spomenieme na Jóba a nezriedka sa v takých chvíľach s ním stotožňujeme. Prišli na mňa „Jóbove“ dni. Veď aj Jób bol skúšaný. Som ako služobník Jób, musím všetko mlčky znášať, to je môj údel. Rozhodne to nemal ľahké, ale akoby sme zabúdali na malý detail. Je tu „malý“ háčik. Jób bol bezúhonný, priamy, spravodlivý, bál sa Boha a chránil sa zlého. Človek hlboko zbožný. Človek šľachetný. Človek statočný. Človek, na ktorého bol Boh hrdý: „Či si si všimol môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného...“ Ach, či naozaj prišli na nás „Jóbove“ dni? Či je Boh na nás hrdý? Či sme skúšaní vo svojej bezúhonnosti, alebo žneme plody svojej nečestnosti? Či sme naozaj skúšaní vo svojej spravodlivosti, alebo žneme plody svojej bezcharakternosti? Či sme naozaj skúšaní vo svojej zbožnosti, alebo žneme plody vlastných názorov? Či sme naozaj skúšaní vo svojom ochraňovaní sa zlého, alebo žneme plody svojej zlomyseľnosti a sebeckosti? Prišla na nás skúška, alebo vlastná žatva? Ak sme bezúhonní, priami, spravodliví, ak sa bojíme Boha a chránime sa zlého – už vopred sme víťazi. Žiadna skúška, prekážka, ťažkosť, neprajná situácia a okolnosti nás nezničia. Boh bude na nás hrdý. Bude sa chváliť. Ak nám však tieto epitetá nepatria, Jóbove dni nás nezasiahli. Zasiahla nás žatva, ktorá nepozná výnimky. Ani vtedy však nezostaneme sami a Bohom opustení... potrebné je však zabudnúť na sebaľútosť, pozbierať svoju žatvu a začať siať dobré semeno bezúhonnosti, statočnosti a zbožnosti.

Anna Pintír

Ježiš našiel malomocného, ktorého uzdravil pri rybníku pri Ovčej bráne, v chráme. Uzdravený malomocný neodišiel k známym, aby im to oznámil a aby sa spolu radovali. Neodišiel k predstaviteľom politiky, aby sa vychvaľoval, že človek, ktorý bol odstrčený a na okraji spoločnosti, je teraz zdravý. Neodišiel do rozhlasovej spoločnosti a médiá o tom nehovorili. Nevyčítal to tým, ktorí tak mnohokrát prešli pomimo a nepomohli mu. Nespomínal už, že nemal človeka, ktorý by mu pomohol. Odišiel do chrámu. Ježiš ho našiel v chráme.

Nevieme jeho meno. Vieme, že čakal, a čakal, a čakal. Nezúfal. Nestratil nádej. Nevzdal to. Bol svedkom mnohých zázrakov, ktoré sa odohrávali pred jeho očami. On sám nezažil taký zázrak, ale naňho očakával. V ten deň zažil dva zázraky. Pán Ježiš Kristus ho oslovil a zároveň dostal odpoveď na svoj problém. Neviem, ktorý zázrak z tých dvoch je väčší!

Nakoniec sa dozvedáme, že Uzdraviteľ našiel uzdraveného v chráme.

Kam ideme my, keď dostaneme odpoveď na svoj dlhodobý problém?

Kde nás Pán Ježiš nájde? V rodinnej idyle, v rozhlase, v médiách, na politickom poste, na vrchole spoločnosti a cirkvi? Zostane v nás horkosť, že nám sebeckí okoloidúci nepomohli, keď sme to najviac potrebovali? Kde nás nájde Ježiš, keď dostaneme odpoveď na našu situáciu, trápenie a potrebu? Najradšej by nás našiel v chráme.

Nevzdávajme to. Nezúfajme. Nestrácajme nádej. Možno sme niekedy iba svedkami a sami sme to ešte nezažili. Očakávajme, verme a Ježiš nás osloví a osobne sa nás dotkne.

Uzdraviteľ a uzdravený by sa najradšej mali stretnúť v chráme.

Anna Pintír