Radio Radosť

V súčasnosti priemerný človek je čoraz viac alebo lepšie povedané neprestajne bombardovaný najrozličnejšími informáciami prostredníctvom rôznych masovokomunikačných prostriedkov, do ktorých patria: televízia, rádio, noviny, časopisy v súčasnosti najpopulárnejší internet, pričom niektorí odborníci na médiá do tejto oblasti zaraďujú i hudbu. Čiže všetko čím sa šíria, vysielajú informácie nejakého druhu sa považujú za masovokomunikačné prostriedky. Ako na úvod do problematike a na objasnenie toho aké ohrozujúce sú médiá pre kresťana zovšeobecníme tie základné vplyvy, s ktorými sa denne stretáme, a ktoré môžu zamedziť obnovenie našej mysle, aby bola podobná Kristovej. Keďže v modernej dobe technika sa rapídne zdokonaľuje a neodlučiteľne i človeka vlečie so sebou do čias, kedy komunikácia medzi ľuďmi sa zvádza na písané slovo prostredníctvom spoločenských internetových sietí akou je facebook, twitter...“Relax je najlepší pred telkou alebo youtube-om, kamarátske stretnutia sú vždy najlepšie pri dobrom filme“. Vchádzame, žiaľ, presnejšie už žijeme v dobe, keď nie iba medziľudské vzťahy sú neosobné, ale aj zrkadlo vnímania vlastnej identity sa stáva čoraz viac zdeformované a o spoločenských normách nehovoriac. 24 hodín denne človek je kráčajúcim recipientom čiže prijímačom informácií. Mnohé zmeny v spoločnosti sú zapríčinené médiami, ktoré každému jednému prijímateľovi správ alebo hocičoho iného skresľuje vnímanie a chápanie reality do najväčšej miery a najčastejšie podľa toho ako to politickému systému v určitom štáte zodpovedá, alebo aj podľa toho z čoho je najväčší zisk. Z hľadiska novinára informácia by mala byť objektívne vyjadrenie reality ako takej, z hľadiska vlastníkov nejakej televízie, novín, rádia, atď, informácia je produkt. Čo znamená informuje sa o tom, čo sa predpokladá, že bude najzaujímavejšie pre publikum čo je najčastejšie úzko späté s emóciami. Dokázané je, že tie informácie, ktoré vyvolávajú nejaký emotívny zážitok u diváka, poslucháča sú najsledovanejšie a preto, čo si každý môže všimnúť správy sú prevažne negatívneho rázu ako automobilové nehody, krádeže, vojny, úmrtia, nepokoje, protesty, atď. Jednoducho predáva sa to, čo sa najviac kupuje. Všetko, čo prijímame nás formuje informácia, správa, reklama, nejaký video záber, všetko to nám dotvára vnímanie sveta a samého seba v ňom. Masovokomunikačné prostriedky sú, možno bez rozmýšľania povedať, najsilnejším nástrojom nepriateľa kresťanov. Sú mnohé spôsoby manipulácie médiami, o ktorých existujú vo svete nespočetne veľa štúdií. Ako sme spomenuli médiá publikujú také informácie, ktoré sú podľa niekoho dôležitejšie a menej dôležité, a tak sa formuje verejná mienka čiže stav masového vnímania a chápania reality. Podľa Božieho slova, kresťan by sa nemal viesť okolnosťami ani tým, čo je vo svete, ale vierou. A práve my sme tí, ktorí rozhodujú a v rukách držia diaľkový ovládač. 

Anna Širková

V minulosti bol okultizmus často v úzadí a verejnosť nemala o tom nadostač poznatkov. Bolo to z dôvodu, že ľudia, ktorí mali v tejto oblasti poznatky, využívali to pre svoje sebecké ciele.

Koncom 20. storočia môžeme spozorovať veľkú zmenu v tejto oblasti, keď sa okultizmuz začal objavovať vo verejnosti. Začali sa tlačiť knihy s touto tematikou, vo filmoch a televízii sa začal okultizmus objavovať ako niečo normálne, každodenné, ako i niečo nové a zaujímavé alebo ,,exotické”. Špiritistické tabule, ako i iné okultné pomôcky sa začali predávať ako hračky pre deti, a to s cieľom, aby to verejnosť prijala ako niečo normálne a bezpečné.

5 Moj 18:10 - ,,Nenájde sa u teba nikto taký, kto by viedol svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň, ani veštec, ani planetár, ani zaklínač, ani čarodejník, ani bosorák, ani dopytujúci sa vešteckého ducha, ani vedomec alebo taký, ktorý by sa niečo pýtal mŕtvych. Lebo ohavnosťou je Hospodinovi každý, kto to robí”

Je jasné, že všetky tieto spomenuté veci nie sú od Boha, ale vlastne sú démonické. Niekto môže povedať: veď je to len hra, ja tomu ani neverím, čítať horoskop, tarot karty, čítanie z dlane alebo z kávy, rôzne figúrky a objekty na ochranu, a tomu podobné. Praktikujem jogu a meditáciu pre osobné zdravie, čo je v tom zlé? Za všetkými ideami a praktikami, ktoré nie sú Božie, stojí nejaký duch. Svet hovorí, že joga je iba cvičba pre telo, a to preto, lebo sa pozerajú iba na to, čo telesné oči vidia. Je potrebné, aby sme si uvedomili, že Slovo Božie jasne hovorí, že naše skutky poukazujú na to, čomu vlastne veríme. (Jak 2:14-26)

Je pravda, že existuje mnoho ľudí v okultizme, ktorí vlastne klamú a pokušajú sa tým spôsobom zarobiť nejaké peniaze. Ale sú i takí, ktorí vošli hlbšie do duchovnej oblasti a nevedomky spolupracujú s nepriateľom, lebo Slovo Božie jasne hovorí o tom, že sa nepriateľ pretvaruje na anjela svetla (2 Kor 11:14). Toto pretvarovanie sa môžeme vidieť v tom, že existuje takzvaná biela a čierna mágia. A práve to ľudí pomýli, lebo sa zdá akoby biela mágia mala niečo spoločné s Bohom. To nie je pravda. To je iba nepriateľov pokus ako sa skryť a pretvarovať sa na ,,anjela svetla”.

V dnešnej dobe sa objavujú ľudia, ktorí sa zaoberajú ,,uzdravovaním”, často známe pod menom bioenergia, reiky a podobné. To nemá nič spoločné s naším Bohom, ale môže byť konfúzne. Môže sa stať, že niekto je dočasne uzdravený alebo sa bolesť trochu utíši, a preto si ľudia často myslia, že to Boh urobil. Keď nazrieme do Slova, vidíme nasledovné - Mat 24:24 - ,,Povstanú falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených.” Takže logicky môžeme prísť do záveru, že nie všetko, čo je duchovné alebo nadprirodzené, je od Boha.

Predsa veríme v uzdravenie. Slovo Božie jasne o tom hovorí – Mar. 16:18 - ,,Na chorých budú vzkladať ruky, a budú sa mať dobre”. Potrebné je byť obozretný v týchto oblastiach, lebo sú niektorí okultisti, ktorí sa modlia za uzdravenie v mene Ježišovom s krížom na stene. Ale otázka znie: ktorému Ježišovi sa modlia? Je to Ježiš Kristus, Syn Boží, ktorý zomrel pre naše hriechy na kríži a volá všetkých k pokániu? Alebo je to nejaký iný ,,Ježiš”, ktorý nič nevyžaduje a dovoľuje žiť v hriechu, pred ktorým apoštol Pavel jasne upozorňoval Korinťanov (2 Kor 11:4). Takže je veľmi dôležité byť si istý, že osoba, ktorá sa modlí za uzdravenie je znovuzrodené dieťa Božie, ktoré žije čistý a svätý život a prináša ovocie Ducha. Ježiš jasne povedal: ,,strom sa pozná po ovocí” (Mat 12:33, Gal 5:22-23).

Cirkev sa nachádza v dobe, keď sa okultizmus chce infiltrovať do cirkvi. Jasne to môžeme vidieť len podľa názvu niektorých kníh, kde sa zlučujú praktiky východných náboženstiev, s cieľom dosiahnúť výšší duchovný stupeň. Možno si niekto myslí: ale veď som úprimný, chcem len Boha, keď si pýtam chlieb, nedá mi kameň. Je zaujímavé si všimnúť, že v Slove Božom neexistuje verš, ktorý by podporil to, že ak je niekto úprimný, je špeciálne ochránený. Ale naopak, buďme triezvi, bdelí, skúšajme duchov (1 Pet 5:8, Ef 5:6, Kol 2:8, 1 Ján 4:1, Ef 6:11, 1 Tes 5:21).

Dary Ducha sú dané cirkvi, aby nimi mohla slúžiť, a práve preto nie je potrebné pozerať sa von pre nejakú inú ,,duchovnú” alternatívu. Možno sa všetko toto môže zdať príliš komplikované, že každému z nás je potrebné mnoho času, aby všetko vyštudoval. Existuje kratšia a lepšia cesta, a to držanie sa Pána. Tiež známosť Slova, aby sme vedeli, čo nám On ponúka a čo v Ňom máme.

3. Moj 19:31 - ,,Neobrátite sa k veštcom, vyvolávajúcim duchov, ani sa nepojdete pýtať k vedomcom zanečisťovať sa nimi. Ja som Hospodin, váš Bôh.”

Vladimír Struhár

Cirkev dostáva na hodnote a dôveryhodnosti, keď ľud srdcom verí, ústami vyznáva a skutkami potvrdzuje.

„A najvyšší kňaz sa pýtal, Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. A Ježiš mu odpovedal: Ja som verejne hovoril svetu; ja som vždy učil v synagóge a v chráme, kde sa odovšadiaľ schádzajú Židia, a skryte som nehovoril ničoho. Čo sa mňa pýtaš? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril. Vidz, tí vedia, čo som ja povedal. A keď to riekol, jeden zo služobníkov, stojac tam, dal Ježišovi pohlavok a povedal: Či tak odpovedáš najvyššiemu kňazovi?

Ježiš mu odpovedal: Ak som zle hovoril, dosvedči, čo bolo na mojej reči zlé; ale ak dobré, čo ma biješ?” Ján 18:19

Pred činom ukrižovania, Pána Ježiša doviedli pred najvyššieho kňaza Annáša, ktorý sa ho pýtal o jeho učeníkoch a učení. Čítaním evanjelií, ktoré obsahujú tento dej a ukrižovanie, všimneme si, že Pán Ježiš viac mlčal ako čo odpovedal na klamné obžalovanie lživých svedkov. A preto upriamme pozornosť na otázky, na ktoré Pán Ježiš odpovedá. Na otázku najvyššieho kňaza o jeho učení, Pán Ježiš odpovedá, že vždy hovoril svetu verejne, na verejných miestach ako sú synagógy a chrámy. Pripomína, že sú to miesta, kde sa zovšadiaľ schádzajú Židia a že skryte alebo tajne nehovoril ničoho. Tiež ako potvrdenie, že je tomu tak, predkladá Annášovi, aby sa opýtal tých, ktorí počuli učenie Pána Ježiša čo im hovoril a s istotou vysvetľuje, že tí, ktorí počuli jeho učenie, vedia čo povedal.

V tom jeden zo služobníkov, ktorý tam stál a počúval rohovor Pána Ježiša a Annáša, uderil Pána Ježiša a povedal: „Či tak odpovedáš najvyšsiemu kňazovi?” Ježiš mu odpovedal: „Ak som zle hovoril, dosvedči, čo bolo na mojej reči zlé?”

Keď si všimneme, Pán Ježiš odhodlane stojí za svojím učením a nemá obavy alebo starch, aby vyšetrili tých, ktorí počuli učenie a potvrdili či je tomu tak. Dôvod, prečo je Pán Ježiš taký presvedčený je to, že On všetko, čo hovoril, skutkami potvrdil. Tak učil ako žil a tak žil ako učil. Je jedno, či pozrieme na skutky a overíme či sa slová zhodujú s tým, čo Ježiš robil, alebo prečítame slová a preskúmame skutky či Ježiš koná tak, ako hovorí. Jeho skutky a slová boli založené na tom jednom a tom istom základe, ktorým je SLOVO. Slovo, o ktorom píše ev. Ján 1:1-5; slovo, skrze ktoré všetko povstalo, v ktorom je život a ktoré je svetlo luďom, ktoré svieti ľuďom v tme a tma ho nemôže zadržať.

Obálka časopisu Manna je farebný odtlačok tzv. ofsetová tlač. Každý farebný odtlačok v ofsetovej tlači je zostavený z miliónov malých bodiek v CMYK farbách, čize Cyan, Magenta, Yellow a Key. Ak by ste si obálku pozreli pod lupou, videli by ste toto, avšak vo farbe:

Čize štyri (CMYK) spomínané farby, ktoré su zmiešané tak, aby sa dostal žiadaný odtieň farby. Akýkoľvek odtieň farby by ste si predstavili, dostanete ho zmiešaním týchto štyroch farieb. Aby fotka bola prehľadná a jasná, každá z týchto bodiek musí byť na svojom mieste. Ak by sa hociktorá z týchto štyroch farieb posunula o millimeter v hociktorom smere, dostal by sa nejasný obraz. Takže, milióny bodiek, položené na správne miesto, nám poskytnú takú peknú obálku.

Život Pána Ježiša je obraz. Obraz, ktorý je zostavený z tisíce slov a skutkov, ktorý je úplne jasný, pretože slová a skutky sú v súlade. Tak učil ako žil a tak žil ako učil.

V evanjeliách máme zapísané prípady, kde sa farizeji a zakonníci zišli okolo Ježiša a pokúšali ho s cieľom, aby ho chytili v reči a aby našli čo len jedno slovo, ktoré by bolo v protiklade s jeho učením a skutkom. Trvali na tom, pretože nechápali, že je to nemožné. Prorok Izaiáš vopred o tom prorokoval (Izaiáš 53:9): „Nespáchal nijakej neprávosti, ani lsti nebolo nikdy v jeho ústach.”

V ev. Jána v 10. kapitole máme zapísaný dej, v ktorom sa Ježiš našiel medzi ľuďmi, ktorým vysvetľoval, že On je Kristus. V tomto prípade v 37. a 38. verši Pán Ježiš hovorí: Ak nečiním skutkov svojho Otca, neverte mi; ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom. Pán Ježiš ponúkol možnosť, aby sme mu neverili, ak by sme zistili, že jedno učí a druhé robí. Ako keby nám povedal: Skúmajte či učím pravdu, ak nie, neverte mi. Pretože všetko, čo učil, potvrdzoval aj skutkami. Jeho myseľ, reč a skutky boli v úplnom súlade.

Aký má toto pre nás význam? Prirodzenosť človeka nám je celkom známa. Každý pozná sám seba. Sme si vedomí, ze človek je v stave myslieť na jedno, rozprávať druhé a urobiť tretie. Toto je ten najťažší prípad. Trochu „ľahší”, ale nie ospravedlnený prípad je ten, keď rozprávame o niečom, ale v mysliach už vieme, že vykonáme inak. Je to hriech nazvaný klam, ktorý nepriamo škodí najviac nám samím. Človek v prípade takého postoja degraduje sám seba. Priatelia a blízki mu dôverujú minimálne alebo už vôbec. Jeho slová a skutky najčastejšie nemajú žiadnu cenu, lebo su nespoľahlivé.

Je normálna vec, že človek robí chyby. Plánuje jedno, ale pre určité dôvody to dopadne ináč. No predsa, naším cieľom je hovoriť a žiť pravdu, o čom nás Boh výrazne učí. A preto sa snažme, aby naše skutky a slová boli v súlade, podobne ako slová a skutky Pána Ježiša. Aby naše životy boli tým jasným obrazom znovuzrodeného človeka. Obrazom človeka čí život je zmenený samým Bohom. Aby naše životy boli svetlom v tme pre ľudí, ktorí hľadajú pravdu, Boha.

Ako to Jakub zapísal: „A predovšetkým, moji bratia, neprisahajte ani na nebo ani na zem ani nijakej inej prísahy. Ale nech je vaše áno áno a vaše nie nie, aby ste nepadli pod súd.” Jakub 5:12

Tiež list Kolosenským 3:17  “A všetko, čokoľvek robíte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša ďakujúc Bohu a Otcovi skrze neho.”

Jednou príležitosťou Boh povedal o národe izraelskom, že sú ako ľud rtami Jemu blízki, ale srdcom ďalekí. Ústami Ho slávili, uctievali, ale v srdci žili život pre seba. Cirkev dostáva na hodnote a dôveryhodnosti, keď ľud srdcom verí, ústami vyznáva a skutkami potvrdzuje.

Martin Širka ml.

Včera v noci sme to zažívali vo veľkej miere. Hrmelo, blýskalo sa, fúkal veľký vietor, kým sme boli v očakávaní, že spadne potrebný dážď. Kým nám blesky osvecovali celý dom a hromy akoby pohýnali oknami, spadli dve-tri kvapky.  Tento obraz mi niečo hovoril. Tento svet potrebuje dážď. Potrebuje dážď, ktorý občerství ich srdcia, domy, rodiny, životy. Je v napnutom očakávaní, že príde dlhoočakávaný dážď, ktorý zavlaží suché oblasti v ich životoch. Niekedy, namiesto toho, aby sme im sprostredkovali dážď, správame sa ako blesky a hromy - osvecujeme im domy a pohýname oknami. Sme sa zviditeľnili, máme tituly, máme postavenie, blýskame naširoko-naďaleko. Počuť o nás, hovoríme, čo sme my urobili, čo budeme robiť, čo máme, hrmí to. Blesky a hromy sú chaotický a nepredvídateľný jav. Jav, ktorý často odpudzuje, vzbudzuje strach a pocit nepríjemnosti. Sú iba krátkotrvajúcim výsledkom elektrického náboja, ktorý však často spôsobí nejakú škodu na zemi. Chvála, že nikto nie je ako my, iba odpudzuje. Je ako znepokojujúci úkaz. Také svetlo iba vzbudzuje pocit nepríjemnosti. Tituly a postavenie sú iba krátkotrvajúce javy. Začína to u nás a tiež to u nás aj končí. Vtedy pôsobíme ako elektrický náboj, ktorý môže priniesť strach a škodu na zem. Vie byť smrteľne nebezpečný.  A pritom spadnu dve-tri kvapky dažďa, ktoré neprinesú potrebný výsledok. Pred bleskom a hromom sa ľudia chcú ochrániť. Nechcu byť nimi zasiahnutí a preto sú mnohé rady, ako sa proti nim chrániť. Blesky a hromy sa násilne vnucujú, kým dážď  všetci očakávajú. Očakávajú ho ľudia na poli, na svojich trávnikoch, vo svojich záhradách, vo svojich dvoroch. Vedia, že prinesie vzklíčenie semena, rozkvitnutie suchého kvetu, obnoví vyprahnutú zem, zavlaží vyschnutú trávu, občerství uschnutý vzduch. Vedia, že dážď oživí odumreté vzťahy, prinesie vzklíčenie semena lásky, obnoví ich suché srdcia a kosti, zavlaží vyprahnuté rodiny, prinesie život do domov, občerství suché ovzdušie, v ktorom žijú. Očakávajú dážď, no často to končí ničivou silou akou sú blesky a hromy. Blesky a hromy bijú, udierajú, priraďujeme im výrazy ako rachot, praskot, buchot, pleskot, treskot.  Dážď zavlažuje, obnovuje, pokropuje, polieva, osviežuje, zotavuje, regeneruje, zmlaďuje. Je jedno príslovie, ktoré hovorí ,,Žil si krátko ako blesk, ktorý sa zablyskne a zmizne". Včerajší blesk a hrom nám nepriniesol úžitok. Nebudeme si na tieto javy dlho spomínať. Dnes predavač, keď som vošla do obchodu povedal: ,,Chcem, aby pršalo." Aká narážka na moje dnešné myšlienky! Ľudia sú zase v napnutom očakávaní živého dažďa...

Anna Pintír

Prechádzam cez skúšku - neraz vyslovená konštatácia. Mám ťažké obdobie, ale môj Boh ma vidí - časté vyslovenie sebaľútosti. Prečo práve ja? - otázka bezmocnosti. Nezriedka premrháme dni, mesiace, roky v sebaľutovaní. Nezriedka si spomenieme na Jóba a nezriedka sa v takých chvíľach s ním stotožňujeme. Prišli na mňa “Jóbove" dni. Však aj Jób bol skúšaný. Som ako služobník Jób, musím všetko mlčky znášať, to je môj údel. Rozhodne to nemal ľahké, ale akoby sme zabúdali na malý detail. Je tu “malý" háčik. Jób bol bezúhonný, priamy, spravodlivý, bál sa Boha a chránil sa zlého. Človek hlboko zbožný. Človek šľachetný. Človek statočný. Človek, na ktorého bol Boh hrdý: Či si si všimol môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného... Ach, či naozaj prišli na nás “Jóbove" dni? Či je Boh na nás hrdý? Či sme skúšaní vo svojej bezúhonnosti, alebo žneme plody svojej nečestnosti? Či sme naozaj skúšaní vo svojej spravodlivosti, alebo žneme plody svojej bezcharakternosti? Či sme naozaj skúšaní vo svojej zbožnosti, alebo žneme plody vlastných názorov? Či sme naozaj skúšaní vo svojom ochraňovaní sa zlého, alebo žneme plody svojej zlomyseľnosti a sebeckosti? Prišla na nás skúška, alebo vlastná žatva? Ak sme bezúhonní, priami, spravodliví, ak sa bojíme Boha a chránime sa zlého - už vopred sme víťazi. Žiadna skúška, prekážka, ťažkosť, neprajná situácia a okolnosti nás nezničia. Boh bude na nás hrdý. Bude sa chváliť. Ak nám však tieto epitetony nepatria, Jóbove dni nás nezasiahli. Zasiahla nás žatva, ktorá nepozná výnimky. Ani vtedy však nezostaneme sami a Bohom opustení...potrebné je avšak zabudnúť na sebaľútosť, pozbierať svoju žatvu a začať siať dobré semeno bezúhonnosti, statočnosti a zbožnosti.

Anna Pintír

Ježiš našiel malomocného, ktorého uzdravil pri rybníku pri Ovčej bráne, v chráme. Uzdravený malomocný neodišiel k známym, aby im to oznámil a aby sa spolu radovali. Neodišiel k predstaveným politiky, aby sa vychvaľoval, že človek, ktorý bol odstrčený a okraj spoločnosti, je teraz zdravý. Neodišiel do rozhlasovej spoločnosti a média o tom nehovorili. Nevyčítal to tým, ktorí tak mnohokrát prešli pomimo a nepomohli mu. Nespomínal už, že nemal človeka, ktorý by mu pomohol. Odišiel do chrámu. Ježiš ho našiel v chráme.

Nevieme jeho meno. Vieme, že čakal, a čakal, a čakal. Nezúfal. Netratil nádej. Nevzdal to. Bol svedkom mnohých zázrakov, ktoré sa odohrávali pred jeho očami. On sám nezažil taký zázrak, ale naňho očakával. V ten deň zažil dva zázraky. Pán Ježiš Kristus ho oslovil a zároveň dostal odpoveď na svoj problém. Neviem, ktorý zázrak z tých dvoch je väčší!

Nakoniec sa dozvedáme, že Uzdraviteľ našiel uzdraveného v chráme.

Kam ideme my, keď dostaneme odpoveď na svoj dlhodobý problém?

Kde nás Pán Ježiš nájde? V rodinnej idyle, v rozhlase, v médiách, na politickom poste, na vrchu spoločnosti a cirkvi? Zostane v nás horkosť, že nám sebeckí okoloidúci nepomohli, keď sme to najviac potrebovali? Kde nás nájde Ježiš, keď dostaví odpoveď na našu situáciu, trápenie a potrebu? Najradšej by nás našiel v chráme.

Nevzdávajme to. Nezúfajme. Netraťme nádej. Možno sme niekedy iba svedkami a sami sme to ešte nezažili. Očakávajme, verme a Ježiš nás osloví a osobne sa nás dotkne.

Uzdraviteľ a uzdravený by sa najradšej mali stretnúť v chráme.

Anna Pintír